- (PK) „pozemná komunikácia určená na premávku cestných vozidiel prevažne v extraviláne, ktorej charakteristickým znakom je spevnená vozovka s krajnicou; “ Cestné komunikácie sa triedia podľa dopravného významu na: diaľnice; rýchlostné cesty; cesty I.triedy; cesty II. triedy; cesty III. triedy.“
-
– Je dĺžka línie PK vyjadrená jej staničením od začiatku po koniec, nositeľmi staničenia PK sú jej medzikrižovatkové úseky a lúče v oblasti zložitých križovatiek. V prípade smerovo rozdelenej PK je nositeľom jej staničenia oddelená časť 1.
- Z pohľadu centrálnej technickej evidencie PK predstavuje dĺžka PK súčet evidenčných dĺžok uzlových úsekov, ktoré ju vytvárajú: medzikrižovatkových uzlových úsekov a uzlových úsekov tvorených lúčmi v oblasti zložitých križovatiek. V prípade smerovo rozdelenej PK je jej dĺžka tvorená súčtom evidenčných dĺžok uzlových úsekov tvoriacich jej oddelenú časť 1.
-
- Je určovaná pre potreby vyjadrenia plochy vozovky, to znamená, že dĺžka VOZOVKY úsekov tvoriacich líniu príslušnej PK je totožná s dĺžkou úsekov tvoriacich líniu PK (v smere orientácie PK, bez križovatkových vetiev).
- Pre potreby SHV (systém hospodárenia s vozovkami) je dĺžka vozovky príslušnej PK vyjadrená dĺžkou vozovky VŠETKÝCH úsekov, ktoré prislúchajú danej PK, t.j. vrátane úsekov v protismere orientácie PK (pri smerovo rozdelených PK) a vrátane križovatkových vetiev.
– V križovatkách PK je dĺžka vozovky započítaná v plnej dĺžke len pre PK najvyššieho dopravného významu.
- je bod na úseku spravidla umiestnený v mieste plošného styku jazdných pásov,
- EVIDENČNÁ ČASŤ ÚSEKU je časť úseku vymedzená evidenčnými bodmi. Evidenčná časť úseku nemôže zasahovať do evidenčnej časti iného úseku,
- je dĺžka osi jazdného pásu medzi dvomi evidenčnými bodmi príslušného úseku,
- je úrovňová križovatka dvoch alebo viacerých PK, ktorá nemá v oblasti križovatky žiadne fyzické dopravné ostrovčeky, môže mať fyzické dopravné ostrovčeky, ktoré vymedzujú jazdné pásy s dĺžkou osi kratšou ako 1 m. Jednoduchá križovatka má práve jeden križovatkový uzol a v jej oblasti nie sú lúče a vetvy,
- je každá mimoúrovňová križovatka a tá úrovňová križovatka dvoch alebo viacerých PK, ktorá má v oblasti križovatky fyzické dopravné ostrovčeky, ktoré vymedzujú jazdné pásy s dĺžkou osi minimálne 1 m. Zložitá križovatka má viac ako jeden križovatkový uzol a jej oblasti sú lúče a vetvy.
- KRIŽOVATKOVÝ UZOL je uzol v oblasti križovatky,
- KRIŽOVATKOVÝ ÚSEK PK je úsek PK v oblasti križovatky (lúč alebo vetva),
- je úsek medzi dvomi uzlami ktorým prechádza daná PK (jej trasa) cez oblasť križovatky
- PK je úsek PK medzi dvomi križovatkami,
- sú objekty určené na parkovanie, odpočinok, alebo iné zariadenia podobného účelu, ktoré poskytujú služby účastníkom cestnej premávky (parkoviská, odpočívadlá, motoresty, čerpacie stanice pohonných látok apod.).
- OS JAZDNÉHO PÁSU je línia umiestnená na rozhraní dvoch protismerných priebežných jazdných pruhov v prípade obojsmerných jazdných pásov; v prípade jednosmerných jazdných pásov do priečneho stredu jazdného pásu určeného v rámci priebežných jazdných pruhov,
- ORIENTÁCIA PK vyjadruje popis miestopisného priebehu PK; je daná začiatkom a koncom PK,
- je PK, ktorej trasa v určitom úseku vedie v trase inej PK. V tomto prípade je peážujúcou PK, PK s nižším dopravným významom (PK nižšej triedy, v prípade rovnakých tried PK vyššieho čísla),
- je úsek PK, v ktorom miestopisne vedie viacero PK. Všetky súčasti a príslušenstvo na takomto úseku prináležia PK najvyššieho dopravného významu; staničenie peážujúcich PK je v takomto úseku prerušené.
- POZEMNÁ KOMUNIKÁCIA (PK) „je to komunikácia určená najmä na pohyb dopravných prostriedkov, cyklistov a chodcov; podľa dopravného významu a technickej hodnoty sa pozemné komunikácie triedia na: cestné komunukácie; miestne komunikácie; účelové komunikácie;“
- ,
- jazdný pás je súčasť PK určená predovšetkým na hlavnú cestnú premávku. Jazdný pás môže byť obojsmerný alebo jednosmerný.
Šírka jazdného pásu je definovaná ako kolmá vzdialenosť vnútorných líc vodiacich prúžkov, meraná v priečnom profile kolmo na os PK. V prípade opticky smerovo rozdelených PK dvojitou pozdĺžnou súvislou čiarou alebo pri výskyte optických ostrovčekov, sa šírka týchto útvarov do šírky jazdného pásu nezapočítava.
- jazdný pruh je časť jazdného pása určená pre jeden jazdný prúd cestných vozidiel. Osobitným jazdným pruhom jazdného pása je prídavný pruh, ktorým sa zvyšuje stály počet jazdných pruhov (napr. pruh pre pomalé vozidlá, zaraďovací pruh, odbočovací pruh a pod.).
- šírka spevnenej krajnice udáva šírku od vnútornej hrany vodiaceho prúžku krajného jazdného pruhu po hranu spevnenej časti cesty. Do spevnenej krajnice sa nezapočítava šírka priľahlého rigolu.
- šírka nespevnenej krajnice udáva vzdialenosť od hrany spevnenej krajnice po smerový stĺpik, záchytné bezpečnostné zariadenie alebo inú pevnú prekážku v korune CK, prípadne po hranu koruny PK.
– šírka vozovky udáva šírku spevnenej časti PK (vozovky), ktorá je meraná v priečnom profile kolmo na os PK v metroch. Tento údaj zahŕňa v sebe šírku jazdného pásu a spevnených krajníc cesty.
- pasportizačná šírka udáva vzdialenosť meranú kolmo na os PK medzi vnútornými lícami stálych bočných prekážok vyšších ako 20 cm (smerový stĺpik, zvodidlo, zábradlie). Ak sa v priečnom reze PK nevyskytuje žiadna stála bočná prekážka, pasportizačná šírka cesty sa meria 25 cm za hranu spevnenej krajnice. V prípade výskytu chodníka v hlavnom dopravnom priestore, sa meria po hranu obrubníka chodníka.
-
SMER (atribút úseku referenčnej siete) je hodnota, ktorá vyjadruje, ktorý zo smerov cestnej komunikácie vedie daným úsekom. Pod smerom cestnej komunikácie rozumieme v tomto prípade jej orientáciu, ktorá je definovaná jej miestopisom. Smer môže teda nadobúdať hodnoty:
– úsekom je vedená pozemná komunikácia v smere jej orientácie,
– úsekom je vedená pozemná komunikácia v protismere jej orientácie,
– úsekom vedú oba smery pozemnej komunikácie,
– úsek nemá aplikovateľnú hodnotu smeru (v prípade križovatkovej vetvy).
-
SMER DOPRAVNÝ (atribút úseku referenčnej siete) je hodnota, ktorá vyjadruje smer dopravy (smer pohybu vozidiel) na úseku referenčnej siete. Môže nadobúdať hodnoty:
– na úseku sú oba smery dopravy (obojsmerka),
– na úseku je prípustný len jeden smer dopravy a to súhlasný s orientáciou úseku (jednosmerka),
– na úseku je prípustný len jeden smer dopravy a to nesúhlasný s orientáciou úseku (jednosmerka).
Každý úsek referenčnej siete musí mať uvedený dopravný smer.
- STANIČENIE – KILOMETROVNÍKOVÉ je staničenie javu od najbližšej dopravnej značky č. 355 “Kilometrovník“. Vzniklo pripočítaním vzdialenosti javu od značky k hodnote značky. Je to odvodený údaj, môže byť vyjadrený v kilometroch, aj v metroch.
- STANIČENIE – KUMULATÍVNE je staničenie javu od začiatku PK na území SR, vzniklo spočítaním evidenčných dĺžok uzlových úsekov v smere staničenia PK. Je to odvodený údaj, môže byť vyjadrený v metroch alebo v kilometroch.
- STANIČENIE – ÚSEKOVÉ je staničenie javu od počiatočného uzlového bodu uzlového úseku, vyjadrená v metroch. Líniový (súvislý) jav sa staničí na začiatku a konci jeho výskytu v rámci uzlového úseku, bodový jav sa staničí v mieste jeho výskytu.
- je časť úseku, ktorá nie je evidenčnou časťou,
- TECHNICKÉ PARAMETRE – PREMENNÉ popisujú charakteristiky vozoviek cestných komunikácií (priečne a pozdĺžna nerovnosť, drsnosť, únosnosť) , okrem únosnosti vozovky sú to líniové javy. Lokalizované sú staničením začiatku a konca v rámci príslušného uzlového úseku.
Premenné technické parametre sú parametre vozovky meniace sa v čase. Majú zásadný vplyv na kvalitu cestných komunikácií. Typickým príkladom je napr. priečna nerovnosť vozovky alebo drsnosť vozovky. Ich zber sa vykonáva v pravidelných intervaloch s využitím výkonných diagnostických vyhodnocovacích zariadení
- TECHNICKÉ PARAMETRE – NEPREMENNÉ sú zastúpené bodovými aj líniovými javmi. Medzi bodové javy patria : dopravná značka bodová, korekcia plochy vozovky, obslužné dopravné zariadenia, prekážka bodová. Medzi líniové javy patria : delenie CK, dopravná značka líniová, chodník, jazdný pás, jazdný pruh, krajnica spevnená, krajnica nespevnená, mýto, nálepky, oplotenie - múr, prekážka líniová, šírka pasportizačná, šírka vozovky, variácia šírky, záchytné bezpečnostné zariadenia, zaznamenaný kryt vozovky.
- je miesto začiatku alebo konca osi jazdného pásu na úseku alebo miesto styku dvoch alebo viacerých osí jazdných pásov,
- je časť jazdného pásu reprezentovaného osou medzi dvomi uzlami,
-
je úsek medzi dvomi uzlami, ktorý prepája križujúce sa PK v oblasti križovatky.
-
zabraňujú vjazdu vozidla z vymedzeného dopravného pásu, príp. vstupu chodcov alebo iných účastníkov cestnej premávky, prípadne zveri do jazdného pásu.
Aktualizované: 11.03.2026